sobota, 2. marca 2013

prácička, alebo nech žije spolupatričnosť!!

Piatok večer, polnoc. Práve som sa vrátila z práce s nádherným pocitom, že to "pekielko" už konečne skončilo. Niežeby som nemala rada svoju prácu, to nie, ale zaskakovať za niekoho, čím vlastne zvládnuť skoro trojnásobok toho, čo zvyčajne (zarátajme fakt, že v cudzích projektoch sa človek nemôže vyznať rovnako, ako v tých vlastných, ktoré si takpovediac "vychoval" od začiatku), tak to bol teda zaberák. A to som samu seba považovala za prevažne flegmatickú osobu. No po strede som skoro začala uvažovať o antidepresívach, ešteže ten flegmatik vo mne vyhral :)

Nuž ale čo, je to za mnou, už mám víkend, jediný mráčik kaziaci mi predstavu pekného víkendu je Minkyho zúfalý pohľad v pondelok v práci, keď uvidí, koľko sa toho udialo a hlavne pos*alo. Holt, aj to je nevýhodou tejto práce, fakt, že keď odchádzaš na dovolenku si oddýchnuť, ku koncu dostávaš ten nepríjemný pocit, že sa to blíži, už prichádza pondelok. Ten pocit napätia, nevieš, čo máš čakať, čo príde. A všetko sa zrazu navalí. Milión neprečítaných mailov, dlhé hodiny zatrieďovania, zisťovania, či sa daný problém vyriešil, alebo ešte treba podniknúť ďalšie kroky, podnikanie daných krokov, pomedzi to nové požiadavky, nové problémy. Ach.

Tak ale čo, aj toto so sebou prináša práca projektového manažéra. A hlavne to nasadenie :D (Foto je ale staršieho dáta, vtedy bol celkom dôvod na úsmev a podotýkam, že to bolo cez prestávku):
top Stradivarius, nohavice H&M, "PC" Merci
Idem si ešte naliať trošku "pravdy" na dobrú noc, k tomu samozrejme nejaký seriál a hurá, užívať si víkend.. (A tajne budem v kútiku duše dúfať, že mi Minky v pondelok doobeda nezavolá, že ochorel.)



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára