piatok 10. mája 2013

ťažký rok

Dnes je to už rok.. Rok od veľkého utrpenia, možno uvedomenia.. Čas na malú spoveď.. Už to zvládnem, aj keď možno nie bez sĺz.. 
Pred rokom o tomto čase som sa preberala z narkózy.. So slzami v očiach, suchom v ústach a príšernou bolesťou v podbrušku.. Zobudila som sa zo sna, zvláštneho, tak živého, až príliš.. Pred očami mi prebiehal život.. Myslela som si, že umieram.. Potom som si akoby uvedomila, že nemôžem umierať, človek umiera, keď sa mu pred očami premieta celý život.. Mne sa premietalo iba pár okamihov niekoľko mesiacov dozadu.. 
Prvý bozk, nedeľné rozhovory uňho na balkóne, ako ma držal v kostole na bratovej svadbe za ruku, ako nahlas povedal: "Vyzerá to, že spolu chodíme!", silvestrovská oslava - najkrajší večer, kedy som cítila, že sa za mňa pred celým svetom nehanbí a novoročný bozk, najkrajší, najsladší, na ktorý nikdy nezabudnem..
Najskôr mi to nedošlo, bola som rada, že som sa prebrala, že žijem, síce ma všetko bolelo, veľa som kašľala a nemohla som sa hneď napiť.. Lenže potom som si uvedomila.. Čo ak sa mi naozaj premietal pred očami môj život? Čo ak je on môj život?
Zlomilo mi to srdce a nedovolilo žiť ďalej.. Až kým...




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára