To bol dnes zase deň. Už odjakživa mi ranné vstávanie robí problém, o to viac, že sa z práce vraciam domov o polnoci. Dnes som si musela privstať (kto to kedy videl mňa dobrovoľne vstávať o pol 9 :D ), dala som sa totiž nahovoriť na pole-dance.
Dnes bol tréning číslo 2. A to som si naivne myslela, že tréning číslo 1 bol zaberák. Nie, nie, oproti dnešku prechádzka ružovou záhradou :D Veď tie základné otočky okolo tyče boli určite jednoduchšie, ako vyteperiť zadok do polohy HAD (dolu hlavou obopnutá okolo tyče, celé telo držia v podstate len kolená - dúfam, že môj výklad neznesie dáky pole-dance profesionál pod čiernu zem). A aj keď tá svalovica sa nedá porovnať, modriny budú horšie. Radšej nepridám fotky, aby si nik náhodou nemyslel, že som týraná ;)
Deň v práci ani nejdem spomínať, len by som sa znova vytočila. (A skoro som sa aj doprskala :D) V každom prípade som sa dnes potrebovala potešiť (akoby som tušila, čo ku koncu šichty ešte príde). Škublovička navrhla, aby sme sa šli len tak pozrieť k Baťovi. Samozrejme, ako to už býva, keď sa idem do obchodu s niekým len tak pozrieť, tak si odtiaľ odnesiem suvenír. Toto je ten dnešný:
 |
| Baťa |
To mi pripomenulo, už sa teším na koniec jari. Nebude ešte horúco (letá v Bratislave sú náročné pre dievča spod Tatier), ale už sa dajú nosiť balerínky. Veľmi sa s týmto druhom obuvi stotožňujem, sú pohodlné a vhodné na akékoľvek nosenie, či už do práce, na voľný čas.. A túto zimu som si teda dopriala :D :
 |
| Ruche (USA) |
 |
| www.topankovo.sk |
Možno sa niekto ohradí, že tomu prikladám väčšiu váhu, ako by som mala, ale to je jediná ozajstná radosť, ktorá mi v živote ostala. Ale naozaj!! Topánky mi zachránili deň.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára