výkrik do tmy?? život.. / shouting into darkness?? life..

Raz si hore a raz dole.. Ja mám pocit, že bývam stále v tej horšej polovici, ale nesťažujem sa. Stále to mohlo byť horšie. Z celkového hľadiska som zdravá (mám všetky nôžky, rúčky, som samostatná, v podstate mi nič nechýba... ale........), väčšinu života mám pred sebou, už len čakať na svoj moment. No lenže. Vždy je nejaké lenže. Moje aktuálne lenže mi kotví v hlave čím ďalej viac a čím viac ho chcem z hlavy dostať von, tým viac tam kotví. Čo teraz? Čakať? To som celá ja (aj keď viem, že mi to nepomôže). Konať? To nie som ja a čo viac. Nechcem. Možno nie úplne že nechcem, ale sa bojím. Bojím sa ďalšieho sklamania, ďalšej bolesti, bojím sa, že sa uzatvorím ešte viac. Nie je to dobré, viem to. Ale čo mám robiť? :(

Sometimes you are up, sometimes you are down.. I feel that I am in the lower part most of the time, but I am not complaining. It could be worse. When I look at it from the main point, I am healthy (I have all legs, hands, I can do things by myself and I basically don't miss anything... but.........), most of my life is in front of me, I just have to wait for my moment. But. There is always but. My actual one is taking root in my head and the most I want to put it away from my head, the most it's rooting. What now? Wait? That's pretty much like me (even if I know it won't help me). Do something? That's not me and... I don't want to... Maybe it's not really that I don't want to, but I am affraid. Affraid of another dissapointment, another pain and I am mostly affraid that I will close myself like for ever. It is not good, I know. But what should I do? :(