Včera večer som si tak schuti poplakala nad životom. Zaspomínala som na zlé a nie a nie vybaviť sa mi v hlave niečo dobré, aby sa to vyrovnalo, vykompenzovalo. Je to smutné, keď zlé spomienky vytláčajú tie dobré. A pritom som toho možno zažila viac pozitívneho. Ponaučenie? Plač neprospieva kráse (niežeby som bola kráska päťsto :D), ale opuchnuté oči nikomu nesvedčia.
I cried a lot yesterday night because of the life. I recalled a lot of bad that happened to me and not a single one good to compensate, balance. It is sad when bad memories replace all good ones. And I may have experienced more positive than negative. Lesson learned? Cry does not benefit beauty (not that I am some beauty :D), but puffy eyes don't suit anybody.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára